Nohavičkár
”Zas mám náladu pod psa“, prelietla mu hlavou spontánna myšlienka.
”Škoda toho psa“, priplietla sa i druhá. A potom, ako to už býva, rozbehli sa za sebou i ostatné…
”Rexóó“, zakričal by som v polospánku a šteniatko malej pouličnej zmesky by mi pribehlo olízať palec na nohe….psíčatko s menom vlčiaka…vyskočilo by mi sem do postele k nohám. Schválne by som si nechal hriať prsty od živého chlpatého uzlíčka tepla…
“Psa už niet. Nemal som ho predsa len samého púšťavať von, keď som odchádzal do roboty. Aj keď z ulice vzišiel, bohvie, kde skončil“. Premohol sa a vstal. Ubytovňa bola poloprázdna, kto mohol, odišiel domov. V izbe bol i tak pre istotu zamknutý. Čas na seba. Rozopol obliečku na vankúši. Vytiahol z nej druhý malý vankúšik. Rozopol i ten a na paplón, kúsok po kúsku, rozkladal krásne čipkové nohavičky, tangá, podprsenky, pásy na pančuchy…jemné dúhové farby, dráždivá červeň… Zamatová čerň kvalitných pančúch. Jemne ich pohládzal svojou chlapskou dlaňou. Vyberal si, ktoré si oblečie dnes.
”Najprv pôjdem do vane s voňavou penou, oholím si nohy, aby vynikli tie jemné, priesvitné pančuchy. Škoda, že si sem nemôžem doniesť aj tie úžasné lodičky a lesklé šaty z rodičovského domu“, preblesklo mu hlavou. Vtom zazvonil mobil. Strhol sa. Číslo nepoznal. Ozval sa. Krásny dievčenský hlások zahučal: ”Tak Tibino, dokedy ťa mam prosiť?“
„Mňa by ste ani nemusela prosiť“, pokúsil sa o konverzáciu. Dievčina zrejme bola verná, tak mu položila. Obyčajný omyl. Pre Jána okamih precitnutia: „Kto som? Čo to robím? Čo mám robiť?“ V novinách pri posteli uvidel inzerát veštice cez telefón. S kombináciou odvahy, istotou anonymity a malej dušičky, zavolal.
”Dobrý deň, linka veštenia. Som Helga. poprosila by som dátum vášho narodenia a krstné meno.“
”Ivan“, zaklamal, ani nevedel prečo. Rýchlo sa zháčil, no dátum 9.9.1977 povedal dobre. Načo klamať, veď bol zvedavý.
”Chcel by som vedieť svoju budúcnosť“, riekol priškrteným hlasom. Čipkové prádlo teraz akoby stmavlo a malo nepriateľské vibrácie. Vyčačkaný nepriateľ jeho budúcnosti, tvrdý, rafinovaný diabol v kostýme sladučkej hračky.
”Ste introvert. Máte veľké analytické schopnosti. Pridlho rozoberáte seba aj druhých ľudí, aj situácie, ktoré ste nezavinili. O sebe máte horšiu mienku, ako ostatní o vás. 9 je vo veľkej tarotovej arkáne mních. Vy máte až tri 9. Sťahujete sa pred ostatnými do svojej psychickej pustovne. Zrejme si strážite svoje tajomstvo. Ste akoby životom zaskočený. Trápi vás niečo, čo väčšinu nie. Nemáte praktickú štvorku, ani dialógovú dvojku, či priateľskú trojku. Akoby ste sa stále točili v jednom kruhu, z ktorého nevidíte cestu von. Neviete prekročiť svoj tieň. 9+9+l+9+7+7 je 42, čiže 6. Ste dosť tvrdohlavý a veľmi skúšaný rodinou a vzťahmi. Rodinou z ktorej ste vyšli a vzťahmi, ktoré si neviete vybudovať na kvalitnej úrovni. Máte zvláštny, komplikovaný vzťah k sexu“, spustila na neho prúd slov a každá veta ho šokovala stále viac. V živote ho nevidela – a číta v ňom, ako v knihe… Nadýchol sa a prezradil, prvému človeku na svete, že miluje ženské prádlo a hanbí sa predavačkám priznať, že je to pre neho. Presviedča ich, že je to pre priateľku, lebo si nevie vypýtať svoju veľkosť.
”Každej predavačke je to jedno. Zaujíma ich len, či spravíte tržbu“, upokojila ho.
Keby platilo, že kameň spadne zo srdca, tak ten jeho by pri páde spravil dieru do podlahy. Mlčal. V hrdle mal zrazu hrču uvoľnenia.
”Veľkosti si naštudujte z katalógov. Viete, vy muži obdivujete zo ženského života len tú atraktívnu stránku: šminky, krikľavé šaty, luxusné prádlo…ale chceli by ste mať aj to horšie? Napríklad pôrody, choroby, manžela tyrana, strarosti o deti a rodinný rozpočet a všeličo iné? Pravdepodobne ste boli v minulom živote žena. Buď chudera, ktorá luxus závidela, alebo taká, čo žila v paráde. Existujú na to rôzne zložité, ale neisté výpočty. Môžete veriť na minulé životy, alebo nie, ale asi ste sa narodili prirýchlo. Duša si od človečenstva nestačila oddýchnuť. Preto ste si tieto duševné poryvy priniesli sem, na tento svet so sebou, ako skúšku. Ste ešte príliš mladý, variabilný. Časom sa to zmierni a ustáli. Ešte je vo vás priveľa neukojenej sexuality a chaosu v duši“, nedala sa vyviesť z rovnováhy.
”Ja by som sa chcel dať preoperovať na ženu“, vydýchol to, čo si doteraz skoro ani sám pred sebou nechcel priznať. Doteraz nemal až tak dôverného priateľa, ani nijakého seriózneho človeka, ktorému by sa mohol zveriť. Cítil, že tejto žene môže veriť. Napokon, veď sme len dva anonymné hlasy v telefóne.
”Nič násilné nie je dobré. Psychika človeka je neprebádaná oblasť. Je ako pohár zo skla. Keď sa raz rozbije, ťažko sa zlepí. Myslite na to, že musíte žiť ešte veľa desiatok rokov. Ako potom budete vyzerať, závisí od vášho života teraz. Aj pohľad na život budete mať iný. Násilie sa vypomstí inde. Svet nespadne zato, že vy budete mať čipkové gaťky, ale váš potlačený chaos by vybuchol v horšej forme agresivity. Diablove energie majú príliš veľa variant a možností. Majú voľné pole pôsobnosti tam, kde sme najslabší. Náš strach a naše hriechy sú živná pôda našich psychických aj fyzických chorôb. Život sa nadlho ošvindľovať nedá. Akú má človek povahu, takú má budúcnosť. Chaos alebo mier v duši určuje naše skutky, naše činy vzťah k druhým, tí nám spätne vracajú, čo si zaslúžime a znova nás ovplyvňujú. Máte pred sebou dlhý život a peknú budúcnosť“, dodala, aby vyzerala ako veštica, nie ako mama. Tri runy, ktoré vytiahla, jej to potvrdili. Ďalší a dlhší výklad z kariet nebol treba, lebo si veľmi uľahčenie vydýchol.
”Veľmi ste mi pomohli. Ďakujem vám“, vzdychol a vypol mobil.
Jemné prádlo stratilo svoju moc. Tak, ako sa píše v rozprávkach, akoby ho niekto zrazu odčaroval. Už to nebola provokácia muža: ”Obleč si ma!“, obyčajné kúsky ženských handričiek…
”V piatok pôjdem domov, dačo na dome poopravujem a toto darujem sesternici. Škoda je to vyhodiť“, pomyslel si šetrivo.
Napustil si vaňu a prichystal sa na nočnú do automobilky.
Veštica Helga