Sex a smrť

”V každej dobe sú muži rovnakí. Sú ako med, ale len kým ťa nedostanú do postele. Potom si začnú hľadať výhovorky. Keď zlíže smotanu pred svadbou, nechá ťa. Až po svadbe. Aj v ľudovej piesni sa spieva: ...keď pôjdeme od oltára, dáme jeden druhému...”

Moja zlatá maminka, ako si často na teba teraz spomeniem. Vtedy som ťa brala ako nemodernú, staromódnu starenu s predpotopnými názormi. Keď sa o mňa konečne začal zaujímať Igor, mala som už pomaly 19 rokov a on 21. Poznali sme sa už dávno, veď žijeme v malom mestečku. On sa nemal ku mne, ani ja k nemu. Niečo mi na ňom stále vadilo, nielen to, že bol iba stolárom. Ale boli sme raz na jednej diskotéke. Trochu som sa pripila. Bolo mi clivo, že ma nikto nechce, hoci nie som škaredá, ani zlá. Tak som mu dovolila, aby ma odprevadil domov. Možno to spravila vlhká júnová noc, možno jeho nedočkavé ruky, možno moja túžba vyskúšať ten vášnivý sex, ktorého je všade plno, akoby na svete neexistovalo nič dôležitejšie. Bozkával sa úžasne, ale ja som spanikárila a chcela skončiť. Nedalo sa, takmer ma znásilnil. Radšej som podržala a snažila som sa prežívať svoj prvý sex. Žiadna nádherná a tajomno-romantická strata panenstva sa však nekonala. Igor sa veľmi čudoval. Polichotilo mu a zároveň ho zaskočilo, že dostal pannu. Sľúbil, že sa mi zajtra ozve a stretneme sa. Veľmi som tomu neverila, ale slovo dodržal. Tak sme začali spolu chodiť, skôr sa to dá nazvať pravidelne sexovať. Keď chcel, vedel byť aj fajn. Poznali ma všetci jeho kamaráti. Nehanbil sa za mňa pred nikým. Dokonca sám plánoval aj svadbu. Ja som sa ho akosi bála. Bol príliš na sex, a ja nie. Netvrdím, že mi jeho bozky nepadli dobre, ale orgazmus som pri ňom nezažila, nech som sa snažila akokoľvek. Nie som sexica z porno filmov. Navrhol mi ultimátum. Buď sa zmením, alebo sa rozídeme. Žena bez sexu nie je žena! On vraj nepotrebuje studenú frigidku. Vraj sa už o mne radil s kadekým. Inak, že proti mne nič nemá a že som celkom fajn. Bolo mi to trápne a tak som povedala, že súhlasím s rozchodom. Povedala som mu, že som čítala, že ženy prichádzajú sexu na chuť po tridsiatke a že muži po nej chladnú. Vysmial ma že, on neochladne ani po sedemdesiatke a na mňa do tridsiatky čakať nebude. Ženiť sa i tak nemieni. Na to má dosť času. Načo si má kúpiť kravu keď potrebuje len liter mlieka. Urazene som odišla.

Stále som uvažovala, či som spravila dobre. Čo je vlastne správne? Radila som sa s mnohými. Na svete je toľko rôznych názorov. Neviem. Som taká nerozhodná povaha. V podstate ho mám rada. Nanešťastie som zistila, že som tehotná. Zavolala som veštici. Vypýtala si dátum narodenia a povedala mi, že nemá dobrú povahu, ani dobrú numerológiu. Má veľa 5, 7 a 4. Je to tvrdý človek a sebecký. Nemá jemnocit, ani túžbu vydržať v manželstve. Nebude s nikým šťastný. Manželku utýra svojou hrubosťou. Dajte si povedať a bežte čo najďalej od neho. Ste na neho príliš slabá. Má rád sex a nadvládu nad ženou...

Onedlho som mu zavolala s malou dušičkou, či sa nestretneme. Prišiel. Hneď som mu povedala, že som tehotná. Povedal len, že mi dá občiansky, aby som išla vybaviť sobáš. Zatmelo sa mi pred očami. Zamdlela som. Keď som otvorila oči, uvidela som Igorov otrávený, znechutený pohľad, ktorý mu akosi nezmizol po celé to naše nesentimentálne 15 ročné manželstvo. Dieťatko som porodila. K našej krásnej Lucinke si cestu nenašiel. Nechápala som to ani ja, ani ona. Tak nás to veľmi trápilo obe. Za celý život jej nepovedal jediné pekné slovo. Navyše sa rozpil. Robila som všetko, čo si len želal. Sex, nech už vymýšľal čokoľvek, nikdy som mu neodmietla.

Raz večer, keď sme ušli pred jeho opileckou agresivitou, blúdili prázdnymi chodníkmi okolo panelákov, navrhla som dcérke:
”To už takto ďalej nejde, rozvediem sa s ním.”
”Nie maminka , nie! Všetky detičky v našej triede majú ocinkov. I ja chcem mať!”, vzlykala.
Vstúpili mi slzy do očí. S námahou som prehltla hrču v hrdle. Dieťatko moje, ako jej len veľmi záleží na tom, aby nebola horšia ako ostatné. Aké falošné ilúzie si chráni. Ale radšej som to zahovorila tým, že som ju začala skúšať malú násobilku. Na druhý deň som túto scénku opísala manželovi. Nepovedal nič, no niekoľko týždňov bol ako vymenený. Pozvoľna sa však vrátilo do starých koľají.

Ani jeho rodina ma neprijala. Nech som sa snažila akokoľvek, stále som cítila medzi nami akýsi sklenený múr. Keď som svokru i jeho sestru prosila, vyčítali mi, že aj tak pije kvôli mojej hnusnej povahe.
”Nevieš ho pochopiť, ani si ho vážiť. Keď manžel pije, vždy je na vine žena. Čo len na tebe videl, keď bol pred svadbou za tebou taký divoký. A čo by si chcela. Deň sa chváli večer a žena po smrti!”, vyhlásil aj svokor, ktorý mal ku kalíškom tiež dosť blízko.
Aj keď sme peniaze potrebovali ako soľ, stále si financoval svoj prázdny mládenecký byt. Niekedy tam dospávali ”opicu” jeho kamoši. Sem tam i on sám. Aspoň nesmrdel v našej spálni. Mojim hrozbám o rozvode sa iba smial.

Prešlo pár rokov. Dcére som zaplatila dovolenku s lacnou turistickou cestovkou. Išli viaceré kamarátky. Nech si oddýchne aspoň ona. Spoločne, ako rodina, sme i tak nikdy nikde neboli. Igor, jej ocko, využil jej neprítomnosť hneď prvý večer. Pozval si suseda z vedľajšej chatky. Opili sa pod obraz boží z domáceho vína. Kým som neotvorila dvere nášho bytu, mala som celkom fajn náladu. Kaderníčka mi vyčarila celkom pekný účes i s melírom, hoci za nekresťanské peniaze. Mala som príjemný pocit, že som skrásnela, že aj ja som niekto. Keď som ich videla, niečo sa vo mne zlomilo. V kuchyni som mu nechala list, že odchádzam od neho, že pohár mojej trpezlivosti pretiekol. Možno som sa v podvedomí bála seba. Keby zasa chcel nadržaný, smradľavý, opilecký sex, asi by som ho prihlušila mlynčekom na mäso, ako to raz urobila nejaká nešťastnica, ktorá možno doteraz za to sedí vo väzení.

Zbalila som si dve tašky najnutnejších vecí, psa a odišla som ku staručkej krstnej mame. K rodičom som nemohla. Tam by ma hľadal najskôr a robil by im hlučné scény, ako nejedenkrát. Ráno som sa tajne vrátila pre ďalšie veci. Vedela som, že mal ísť na služobnú cestu. V spálni ma na manželských posteliach čakal list na rozlúčku:
”Ďakujem za všetko, čo si pre mňa neurobila. Ak ma chceš vidieť, visím obesený v záhrade!”
Po chvíli spamätávania som zavolala na políciu a prečítala im list. Vypýtali si adresu a išli situáciu preveriť. Prisľúbili mi, že sa mi ozvú. Asi po pol hodne mi celkom milý policajt zavolal.
”Ten váš muž žije, ale je to blázon. Ako s ním môžete žiť?”
Vtedy bolo asi desať hodín predpoludním. O šiestej večer mi ten istý policajt zatelefonoval znova, že si ma prídu vyzdvihnúť. Nastúpila som do policajného auta. Do našej záhrady ma pustili dnu prvú. Na strome visel môj obesený manžel. Videla som ho len od chrbta. Na ten strašne dlhý krk do smrti nezabudnem. Nohami takmer kľačal na zemi. Prišlo mi zle. Zatmilo sa mi pred očami a stiahol žalúdok. Koniec môjho trápneho manželstva. Boh mi odpusť, uľavilo sa mi.
Zaplatila som najdrahší pohreb, aby ma jeho rodina neohovorila. Tí mi však odkázali, že keď sa na ňom zúčastním, dajú ma odstreliť ako prašivého psa. Obesil sa samozrejme kvôli mne. Pre istotu mi polícia zabezpečila na ten čas ochranku.

Možno že toto nie je ojedinelý prípad. Nejeden chlap sa opije, rozľútostí a obesí. Môj Igor však bol veľký scenárista a mystifikátor. Mali pravdu, nepochopila som jeho myslenie. Objasnilo mi ho až vysvetlenie polície a správa od patológa z pitevne. Stalo sa to takto: Manžel napísal rozlúčkový list nielen mne, ale aj svojim rodičom. Naposledy ma ohovoril a obvinil zo svojej smrti. Zároveň dal aj inštrukcie, aby som preto nemala prístup na jeho pohreb. Nečudujem sa už rodine, že ma nenávidia. Potom sa zo susedom zo záhrady dohodli na presnom čase, kedy má prísť, že pôjdu spolu do dedinskej krčmy. Sused aj prišiel presne, ale pri bránke mu zazvonil mobil, nuž sa na dlhší čas zarozprával. Nestihol prísť načas. Na ten čas, kedy si manžel schválne hodil na krk povraz, aby ho tak sused našiel a odrezal. Aj nôž mal hodený pri nohách. Manžel si založil povraz na krk. Špičkami nôh sa však dotýkal zeme. Lenže podcenil zemskú príťažlivosť na jeho 130 kilogramov. Keď sa povraz zaryje do krku, oslabí prívod kyslíka. Prvé ochabnú a vypovedajú nohy. Už ho neudržali. Stratili silu a krk sa naťahoval. Efektné divadlo fiktívnej samovraždy sa neuskutočnilo. Sused zlyhal, oneskoril sa, nepomohol. Zas jedno mužské ego sklamalo muža.

Veštica aj mama mali pravdu. Treba si nájsť chalana, čo vydrží do svadby. Nebude ani neskôr taký náladový, náruživý a násilnícky. Manžel si má ceniť na manželke viac človeka, ako sexicu.

Aj keď sa mi manžel obesil, a toho biľagu sa do smrti nezbavím, stále si o sebe myslím, že nie som ani škaredá, ani zlá, ako mi to on často prízvukoval. Žena sa dá ľahšie oklamať a zmanipulovať, ako smrť.

Veštica Helga